Letný podvečer, gril pomaly sála a niekde medzi miskou marinády a miskou šalátu zostáva pár minút voľna. Na čítanie. Prečo nie práve o tom, čo máte práve na rošte? Nasledujúci odľahčený fejtón je malým zamyslením nad kurčaťom – jeho skromnosťou, prispôsobivosťou a chuťou odmeniť sa, keď mu dáte to, čo si naozaj zaslúži. Teda trochu času a štipku dobrého korenia…
O kurčati, ktoré je vďačné
Nie je veľa vecí na tomto svete, ktoré vám prejavia vďaku tak jednoducho a úprimne ako kurča. Nie že by vám osobne ďakovalo, netreba očakávať dojímavé slzy v oku a pokorné sklonenie zobáka. Ale dajte mu primeranú starostlivosť s trochou korenia a hneď sa vám odmení. Nie slovami, ale vôňou. Nie darom, ale chrumkavou kožou, ktorá praskne pod vidličkou ako suchý list pod pätou. A čo viac si od jedla priať?
Kurča je mäso miernej povahy. Nepotrebuje nákladné gestá ani dramatické techniky. Stačí mu pár hodín v nežnom objatí marinády a stane sa z neho šťavnatý zázrak. Dá sa grilovať, piecť, restovať a ono neprotestuje. Práve naopak. Prispôsobí sa každej nálade, každému kuchárovi aj každému počasiu.
A potom je tu práve tá vec zvaná marináda. Kto ju vymyslel, musel byť génius, ktorý zistil, že mäso naložené cez noc chutí lepšie než to, čo hodíte na panvicu bez rozmyslu. Nech to bol ktokoľvek, patrí mu vďaka. Marináda je ako predslov k románu. Naznačí tón, pripraví čitateľa (teda mäso) a potom sa už môže rozbehnúť naplno.
Avšak pozor. Nie každá marináda je vhodná pre každého. Sú také, ktoré voňajú diaľkami: napríklad kari, ktoré vás prenesie do Indie, alebo zmes Piri-Piri, čo pripomenie horúci vzduch portugalských pláží. Sú aj také, čo zostávajú doma – jemne bylinkové, ktoré voňajú ako nedeľa u babičky.
A komu by nestačila tá vôňa babičkinej kuchyne, môže sa obrátiť k Ázii, kde sa v sójovej omáčke, sezame a mede skrýva filozofia rovnováhy chutí. Alebo sa na tanieri vyberie do Karibiku a zatancuje si v rytme chilli, limetky a škorice.
A tak si človek môže vyberať, rovnako ako v živote. Dnes jemne, zajtra ostro. Raz s medom, inokedy s octom. Kurča sa neurazí. Kurča je totiž dobrák od kosti. Doslova.
A potom príde čas. Nie ten filozofický, ale obyčajný čas, ktorý necháte mäso odpočívať. V chlade, v pokoji, najlepšie cez noc. Čas je totiž pri varení to, čo v živote trpezlivosť – bez nej sa výsledky nedostavia. Kto netrpezlivo siahne po panvici hneď, ešte skôr než sa chute stihnú dohodnúť, pripraví sa o to najlepšie.
A tak si urobme chvíľku. Zmiešajme trochu oleja, lyžicu korenia – na tom nešetrite – a kvapku citróna. Položme kurča do marinády a dajme mu, čo si zaslúži – trochu tej starostlivosti a čas. A keď bude hotové, sadnime si k nemu s pokojom, akým sa otvára kniha po dlhom dni.
Pretože dobré kurča nie je len pokrm. Je to pokojná chvíľka medzi všetkými tými behmi a ruchmi sveta. A niekedy, keď praskne kožka pod vidličkou, sa zdá, že nám hovorí: ďakujem.