Kto by nepoznal perník, ktorý dnes považujeme za neodmysliteľnú súčasť vianočného pečenia. Jeho história však siaha oveľa hlbšie do minulosti, než by sa mohlo zdať. Od koreňov v starovekých civilizáciách až po jeho súčasnú podobu – perník si získal popularitu naprieč kultúrami a obdobiami. A ako správna história, aj tá perníková má svoju "pikantnú" kapitolu.
Pikantná história perníka
Jedna z "pikantnejších" kapitol perníkovej histórie pochádza z čias, keď sa perník začal stávať populárnym v Európe. V stredoveku bol perník považovaný za liečivý prostriedok a bol dostupný výhradne v kláštoroch a lekárňach. Perník sa nielen predával ako sladkosť, ale aj ako afrodiziakum! Keďže základom perníkového korenia je exotické korenie ako klinček, škorica alebo badián, bol v niektorých regiónoch považovaný za pokrm, ktorý má povzbudzujúce účinky na ľudské telo, a dokonca mal vplyv na vášeň a libido.
V 16. storočí sa začal perník používať aj ako symbol oddanosti a lásky, často vo forme darčekov. Niektoré historické záznamy naznačujú, že perníkové srdce bolo darované nielen z lásky, ale aj z dôvodov viac než len priateľských. Táto tradícia sa zachovala až do dnešných dní, keď sú perníkové srdcia populárnym darčekom na jarmokoch a trhoch po celej Európe.
Perník v staroveku
Verili by ste, že prvé zmienky o perníku sa objavujú už v starovekom Egypte? Vtedajšia verzia perníka obsahovala med a rôzne koreniny, ktoré boli vzácne a cenené. Podobné recepty nájdeme aj v starovekej Číne a Ríme, kde korenené dezerty boli často podávané na kráľovských hostinách.
Stredoveké korenie a vznik európskeho perníka
Skutočná popularita perníka v Európe vzrástla v stredoveku, keď obchodníci priviezli exotické koreniny ako škoricu, klinček a muškátový oriešok z ďalekých krajín. Pečenie perníka sa stalo obľúbeným v kláštoroch a postupne sa rozšírilo aj medzi širšiu verejnosť. V Nemecku tak vznikli prvé Lebkuchen – obdoba dnešného perníka.
Perník ako umelecké dielo
V 16. storočí začal byť perník považovaný nielen za pochúťku, ale aj za umelecký predmet. Ozdobené perníkové formy boli často používané pri kráľovských oslavách alebo ako dary. V niektorých regiónoch sa z perníka vyrábali aj sochy a dekorácie, ktoré zostali súčasťou slávnostných tradícií.
Perník na Slovensku
K nám perník dorazil v stredoveku a rýchlo sa tu stal obľúbeným. Naša verzia perníka sa líši v závislosti od regiónu – napríklad pardubický perník je považovaný za slovenskú špecialitu, ktorá sa pečie už od 16. storočia. Postupom času sa pernikárstvo stalo významným remeslom a dodnes nájdete na Slovensku mnoho majstrov pernikárov.
Prečo sa perníku hovorí perník?
Slovo perník má korene v nemeckom slove Pfefferkuchen, ktoré doslova znamená korenistý koláč. V dávnych časoch sa totiž korením bežne označoval všetok exotický dovoz, vrátane korenia, ale aj klinčekov, škorice či anízu, ktoré tvoria základ perníkového korenia. V nemčine sa teda perník pomenoval podľa silnej, pikantnej arómy týchto korenín. Postupom času sa slovo upravilo do slovenčiny ako perník – čo nám zostalo dodnes, aj keď pravé korenie už v perníku nehrá hlavnú úlohu.
Zmeny receptúr v modernej dobe
S rozvojom cukrárstva a širšou dostupnosťou korenín sa perník stal súčasťou bežného pečenia. Tradičné recepty sa začali meniť a vznikali rôzne variácie – od nadýchaného perníka na plech až po zložito zdobené vianočné perníčky. Perníkové korenie, ktoré dnes používame, je zmesou viacerých druhov korenín, ktoré sa počas stáročí osvedčili pre svoju dokonalú chuťovú harmóniu.
Dnes je perník neodmysliteľnou súčasťou nielen vianočných osláv, ale aj bežného pečenia. Jeho história je plná fascinujúcich zmien a prispôsobení, vďaka ktorým si ho dnes môžeme vychutnať v mnohých podobách. Perník nielenže prináša chute vzdialených krajín, ale aj uchováva tradície a príbehy, ktoré prežívajú stáročia.