Rímska rasca je staroveké korenie pôvodom z pobrežia Stredozemného mora a pri kolumbovských výpravách to bolo jedno zmála korenie, ktoré sa exportovalo do Nového sveta. Vďaka tomu sa stala kombinácia rímskej rasce a chilli základom mexickej kuchyne, kde ho nájdeme napríklad v chili con carne alebo enchiladas.
Prvými užívateľmi rímskej rasce boli pravdepodobne Egypťania, ktorí ho však nepoužívali na varenie, ale na oveľa vznešenejšie účely. V dávnych dobách totiž rímska rasca slúžila k náboženským obradom a mumifikácii panovníkov. Gréci neskôr objavili liečebné schopnosti tejto bylinky a až v priebehu času sa z rímskej rasce stala aj súčasť kuchárskeho umenia.
Avšak nielen stredomorské národy boli očarené podmanivou vôňou a chuťou tohto korenia. Vďaka rozvoju obchodu po celej Európe sa rímska rasca dostala až na stoly severských krajín a preto ju nájdeme napríklad v dnes už tradičnom holandskom syre Leyden alebo alsaskom Munsteri.
To v Nemecku bolo s rímskou rascou v stredoveku celkom veselo. Zatiaľ čo mešťania jeho chuť milovali a pridávali ho do syra aj chleba, na vidieku sa báli, že kto zje rímsku rascu, ten na seba privolá lesných duchov. V ďalších častiach Európy tiež verili v magickú moc tohto korenia a boli si istí, že keď budú mať novomanželia pri svadobnom obrade pri sebe rímsku rascu, budú si celý život verní.
V Indii majú síce tiež veľa povier, ale rímsky rascu používajú predovšetkým pre jeho výraznú chuť a preto ho nájdeme vo väčšine ich pokrmov karí počnúc, cez dusené a grilované mäsa, až po ryžu a strukoviny.