Keď príde zima, človek začne zháňať všelijaké veci. Teplé topánky, poriadny šál a možno aj trochu lepšiu náladu, lebo krátke dni a dlhé večery vedia byť poriadne nehostinné. V Škandinávii to poznajú už dávno. Tam, kde sa stmieva ešte pred popoludňajšou kávou, si ľudia v adventnom čase varia niečo, čo volajú glögg.
To slovo je krátke a akurát guľaté na to, aby ho človek rýchlo vyslovil medzi dverami, keď vonku duje severák. Ale v tom, čo sa tým slovom myslí, je ukryté celé domáce teplo a ešte niečo, čo sa slovami ani nedá celkom opísať. Možno taký tichý pokoj, čo príde, keď si sadnete do tepla, zatiaľ čo vonku padajú snehové vločky alebo rovno celé fúriky snehu.
Čo je to teda glögg?
Neznalý by povedal, že je to jednoducho víno, ktoré si ľudia na severe ohrievajú, aby im v tých mrazoch na ňom nevznikla ľadová krusta. Lenže ono to nie je len taký obyčajný horúci nápoj na zahriatie. Je to víno, do ktorého sa pridá škorica, klinček, pomarančová kôra a – a teraz pozor – kardamóm. Všetko to spolu vonia tak, že aj tá prekliata zima a nekonečná tma sú zrazu znesiteľné, ba priam milé. A keďže na severe vedia, že zima vie byť naozaj drsná, pre istotu si do toho vína prilejú ešte niečo silnejšie – vodku, brandy alebo napríklad aquavit.
A potom majú ešte jeden starý dobrý zvyk: do hrnčeka pridajú pár hrozienok a mandlí. Tie sa v tom horúcom víne pekne rozležia, nasiaknu a keď človek dopije, zostane mu na dne taká malá, sladká odmena. Hovorí sa síce hlavne o južných národoch, že vedia žiť, ale vidíte, ide to aj na severe.
Skrátka, taký glögg nie je len na zahriatie rúk. Je to skôr spôsob, ako aj v zime nájsť niečo dobré a jednoducho si zarapovať: „Prečo by si chodil von, je tam len zmrznutá zem. Tak poďte ku mne domov, tu mám hrnček glöggu a pohodu k tomu.“
Ako sa to vlastne povie – a čo s tým má spoločné grog
Poviete glögg, znie to tak zvláštne, ako keď človek nevie, či niekto práve kýchol, alebo mu zabehol knedlík. Ale nebojte sa toho slova. Každý Švéd vám potvrdí, že z neho vyžaruje teplo, ktoré človek potrebuje, keď vonku fúka vietor a za oknom je len tma.
Pôvodne to bolo „glödgat vin“, teda ohrievané víno. Ale severania nie sú na dlhé reči, a tak si to postupne skrátili na glögg. Je to také guľaté, úsporné a pekne hrejivé slovo. A podľa toho, odkiaľ ho počujete, môže znieť trochu inak – niekto povie „gleg“, iný „glög“, a Fíni tomu hovoria „glögi“, lebo Fíni hovoria všetko inak.
A teraz ten grog. Áno, znie to podobne, ale je to úplne iná pesnička. Grog je rum s horúcou vodou, ktorý dostávali britskí námorníci, aby neboli večne opití a tiež aby prežili vlhké a studené dni na mori. Bolo im po ňom teplo, ale trochu inak než po glöggu. Grog bol skôr na prežitie, zatiaľ čo glögg je na pohodu. Jeden je pre tých, čo zápasia s oceánom, druhý pre tých, čo si večer sadnú ku kachliam a len tak počúvajú, ako vonku padá sneh.
Keď už sme si teda v našom rozprávaní odskočili od glöggu za hranice Škandinávie, využijeme to a pozrieme sa, aké ďalšie horúce alkoholické nápoje nás môžu v Európe potešiť. A keď rovno zájdeme k nám, asi každého hneď napadne naše varené víno, alebo skrátene varák. V šálke horúceho vína väčšinou nájdeme nerozlučnú trojicu škorica, klinček a badián. Kto má rád vyladené chute, siahne po našom korení na varené víno, v ktorom je navyše nové korenie, lipa a medovka. A kto sa má naozaj rád, dopraje si rovno Kráľovské varené víno s pomarančom a jablkami. Slovenské varené víno nie je také sladké ako glögg a tiež sa doň nepridáva žiadny ďalší alkohol. A už vôbec vám doň nikto nehodí mandle ani hrozienka, tie si u nás dáte maximálne do vianočky.
A keď sa vydáme ešte o kus ďalej do Tirolska? Tam vám na zahriatie do hrnčeka nalejú punč. A to je úplne iná kapitola. Vezmú čierny čaj, pridajú pomarančovú alebo višňovú šťavu, trochu rumu alebo brandy a punčové korenie. Hotový nápoj je ako zimná rozprávka. Sladký, ovocný a s takou silou, že vás zahreje aj pod lavínou, ak ste si ho vzali do termosky.
Varia si doma glögg
Ale poďme späť k nášmu glöggu, lebo už nastal čas si tento zázrak severu konečne pripraviť a vychutnať. Rozhodne to nie je nič zložité a v pohode to zvládnete aj bez švédskeho kuchárskeho diplomu.
Začína to vínom. Vyberte červené, s bielym to ešte nikto neskúšal, tak prečo si kaziť večer skúšaním slepých uličiek. Rovnako ako pri našom varáku je dôležité víno nevariť, len pomaly prehriať, aby sa v ňom prebudila tá správna vôňa a chuť. K tomu pridajte trochu cukru – koľko, to záleží na tom, či máte radšej sladšiu alebo suchšiu pohodu. A potom prichádza to hlavné – samozrejme korenie.
To si buď môžete po vzore Ikea nábytku vyskladať sami z kôpky škorice, klinčekov, kardamómu a pomarančovej kôry alebo sa spoľahnete na nás a siahnete po už namiešanej zmesi korenia na glögg, kde je všetko ako má byť. Nemusíte teda nič vážiť, len nasypať a nechať víno pomaly rozvoňať.
A keďže na severe vedia, že zima je protivná, do vína prilejú ešte niečo ostrejšie. Vodku, brandy alebo aquavit – a keď nemáte nič z toho, pokojne rum, lebo tradícia je fajn, ale horúci glögg je dôležitejší.
No a potom už len precediť, naliať do hrnčeka, pridať plátok pomaranča, prihodiť pár mandlí a hrozienok – a svet je hneď o niečo veselší.
A čo deti? Majú čo piť?
Áno, dobrá správa. Aj nealkoholický glögg existuje. Pretože deti (a vodiči (a abstinenti)) majú tiež nárok na zimnú pohodu, robí sa glögg aj úplne bez alkoholu. A tiež skvele chutí. Naozaj.
Základom tentoraz nebude víno, ale napríklad hroznová, ríbezľová alebo brusnicová šťava. Do hrnca ju nalejete rovnako, ako by to bolo víno, pridáte trochu cukru podľa chuti a korenie na glögg. Pomaly ohrejete – ale naozaj len prehrejete, šťavu nechceme variť, len rozvoňať.
A potom už je to rovnaké ako pri tom dospeláckom: hrozienka, mandle, hrnček do rúk a pohoda.
K švédskemu nápoju švédske sušienky
Keď už človek drží v rukách hrnček horúceho glöggu a vonku za oknom sa stráca svet za snehovou záclonou, príde mu, že by to chcelo ešte niečo malé. A vo Švédsku na to hneď majú pripravenú odpoveď: dajú si pepparkakor, čo sú také tenké perníčky, ktoré chrumknú hneď, ako do nich zahryznete. Vonia po škorici a klinčeku a sú také ľahké, že keby ich človek položil na parapet, možno by ich vietor odniesol.
Alebo z rúry vytiahnu horúce spekulatiusy. To sú tie vynikajúce sušienky, ktoré poznáme z plechovej krabice a ktoré majú na sebe vytlačený nejaký obrázok. Chutia presne tak, ako si človek predstavuje zimu pri kachliach. Ani veľmi sladké, ani veľmi korenené – tak akurát k horúcemu glöggu. A samozrejme, keď si robíte vlastný domáci glögg, tak sa k nemu návšteve pochválite svojimi vlastnými domácimi spekulatiusmi.
Kto má chuť na niečo mäkšie, dá si lussekatter. Šafránové rožteky, ktoré sa vo Švédsku pečú na sviatok svätej Lucie. Majú tvar ako z romantickej rozprávky a voňajú tak, že len čo ich človek vytiahne z rúry, už sú preč.
Všetko raz končí, aby to mohlo znova začať
Glögg máme uvarený, sušienky napečené – a zrazu človek zistí, aká je tá zima krátka. Lebo kým stihne ochutnať všetky tie varianty: s vodkou, s brandy, s aquavitom, so sušienkami – bez sušienok, so susedom – bez suseda, zistí, že za oknom už je jar.
A tak je to vlastne každý rok. Kým sa nazdáte, sneh zmizne, hrnček od glöggu umyjete a schováte späť do skrine.
Ale to nevadí. Pretože budúci rok príde zima znova. A s ňou aj glögg. A sušienky.
A nezabudnite si kúpiť korenie. Čo ak bude fujavica, nech nie ste bez glöggu.