Racia je jedno z mála korenia, ktoré nás väčšinou sprevádza už od narodenia, pretože veľmi priaznivo pôsobí na zažívanie a tak ho používajú mamičky spoločne s feniklom pri dojčení. Ale aj v neskoršom veku patrí rasca k nášmu najbežnejšiemu koreniu, ktoré nájdete ako v kuchyni s rozpálenou rúrou na bravčovú pečienku, tak aj u vegetariánov s misou plnej zeleniny.
Trocha rascovej histórie
Aj keď je rasca jedno z najstarších korenín, ktoré ľudstvo používa už viac ako 5 000 rokov, jeho história nie je taká dramatická a zaujímavá akú prežili jeho kolegovia čierne korenie, chilli alebo napríklad škorica, ktorí utvárali dejiny ľudstva a patrili k cennostiam rovnajúcim sa zlatu. Vedľa kulinárskej role mala rasca aj liečivú funkciu, čo dokazujú nemecké lekárske knihy z 12. storočia, kde sa rasca spomína ako žalúdočné tonikum a liek na koliku a nadúvanie. Na rozdiel od vzácneho exotického korenia, ktoré bolo vyhradené len bohatej šľachte, rasca rástla divoko na kadejakej lúke. Preto sa mohol v kuchyni používať pomerne hojne a už v antickom Grécku sa pridával do polievok a pokrmov z fazule, hrachu i kapusty.
Pestovanie rasce
V našich krajinách došlo ku kultivácii a pestovaniu rasce na poliach až v 19. storočia. Hlavnou nevýhodou pestovanej rasce bola jeho výrazná opadavosť, ktorá prakticky znemožňovala mechanizáciu a to dokonca až do roku 1978, kedy sa začala pestovať vyšľachtená neopadavá odroda Rekord významného českého šľachtiteľa Prechádzky. Táto odroda bola neskôr doplnená ešte o varianty Prochan a Kepron. Samozrejme je dôležité spomenúť, že sa jedná o dvojročné odrody, ktoré plodia raz za dva roky a vďaka tomu majú výrazne vyšší obsah silíc ako bežné jednoročné rastliny. Tieto vlastnosti zaistili, že sa česká rasca dostala medzi svetové špičky najkvalitnejších rascov.
Tým ale slávna história českej rasce nekončí. V roku 2008 sa pánovi Josefovi Kameníkovi, pestovateľovi a šľachtiteľovi z Krekova u Pribyslavi, podarilo presadiť ochrannú známku Česká rascav celej Európskej únii. Sila českej rasce je týmto označením naozaj významne potvrdená, pretože chránené označenie s národným názvom sa udeľuje len výnimočne. Navyše dokonca ostatní veľkí európski producenti rasce ako je Fínsko, Poľsko alebo Litva ochrannú známku nenapadlo, pretože si boli vedomí kvality našej rasce a slabých kariet, ktoré držali. Vďaka tomu máme istotu, že ak sa stretnete s označením Česká rasca, jedná sa o rascu najvyššej kvality pestovanú pod dozorom za prísnych podmienok.
Nie je rasca ako rasca
Semienka českej rasce sa dajú pomerne ľahko pomýliť so semienkami rímskej rasce alebo feniklu. Každé z týchto korenín je ale chuťovo úplne iné a nemožno ich pri varení zamieňať. To platí aj o tzv. čiernej rasci, ako sa tiež nazýva černuška. Tá s našou rascou však tiež nemá okrem názvu nič spoločné. To isté platí o anízu alebo u nás pomerne neznámom ajowane. Ak pracujete s anglickými receptami, je dôležité odlišovať klasickú rascu (anglicky caraway) od rímskej rasce (anglicky cumin).
Celú rascu používajte u jedál s dlhšou dobou tepelného spracovania, pretože sa silice z celých semienok pomalšie uvoľňujú. Naopak u jedál s krátkou dobou prípravy použite skôr mletý variant rasce . Drvená rasca je skvelá do pečiva alebo polievok.
